Medzi všetkými bohmi starovekého Egypta zaujíma Amun mimoriadne postavenie. Bol kráľom bohov, vládcom Théb a v období Novej ríše najvyššou božskou autoritou celej krajiny. Jeho meno však neoslovuje len egyptológov a milovníkov histórie – nesie v sebe niečo, čo dodnes vyslovujú miliardy ľudí. Slovo „amen”, ktoré uzatvára kresťanské, židovské aj islamské modlitby, má svoje korene práve v tomto starovekom božstve. Amun je meno, ktoré spája púšte Horného Egypta s každodennou duchovnou praxou modernej doby.
| Pohlavie | Mužské |
|---|---|
| Pôvod | Staroegyptské |
| Meniny | Nie je v slovenskom mennom kalendári |
| Obľúbenosť na Slovensku | Na Slovensku sa nepoužíva |
| Medzinárodné | Nie |
| Počet slabík | 2 |
Pôvod mena Amun
Meno Amun (v egyptskom prepise často „Imn” alebo „Amen”) pochádza zo starovekého egyptského jazyka a doslova znamená „Skrytý” alebo „Ten, ktorý je ukrytý”. Tento výklad nie je náhodný – Amun bol považovaný za boha, ktorého pravú podstatu nemožno priamo vidieť ani pochopiť. Bol prítomný vo vetre, v dychu, v neviditeľnej sile, ktorá oživuje svet.
V helenistickom období Gréci preberali jeho meno v podobe „Ammon” a stotožňovali ho so svojím Diom – vznikol tak kult Dia-Ammona, rozšírený najmä v oáze Siwa. Rimania ho prevzali ako „Iuppiter Ammon”. V hebrejskej, kresťanskej a islamskej tradícii sa zachovala koncovka „Amen”, ktorá pôvodne nesúvisí výlučne s egyptským bohom, ale podľa viacerých jazykovedcov a religionistov je práve egyptský vplyv jedným z možných koreňov tohto univerzálneho zvolania. Slovo dnes znamená „nech sa tak stane” alebo „je to pravda”.
V slovenskej výslovnosti sa meno zvyčajne číta ako „Amun” so zreteľným „u”, hoci v staršej literatúre nájdeme aj prepisy „Amon” či „Ammón”.
História a rozšírenie mena
V egyptskej mytológii prešiel Amun pozoruhodnou cestou od miestneho thébskeho božstva k najvyššiemu bohu celej ríše. Pôvodne bol jedným z bohov Ogdoady – ôsmich prabytostí stelesňujúcich pradávny chaos. Spolu so svojou ženskou polovicou Amaunet predstavoval skrytú, neviditeľnú silu vesmíru.
Keď Théby vystúpili na popredné miesto egyptskej politiky počas Novej ríše, vystúpil aj Amun. Faraóni 18. dynastie v ňom videli zdroj svojej legitimity. Vznikla mocná teologická syntéza – Amun sa spojil so slnečným bohom Ra a vznikol Amun-Ra, kráľ bohov, stvoriteľ a udržiavateľ sveta. Bol zobrazovaný s dvojitou perovou korunou, niekedy s baraňou hlavou alebo so zelenou pokožkou symbolizujúcou obnovu života. Jeho manželkou bola bohyňa Mut a synom mesačný boh Chonsu; spolu tvorili thébsku triádu.
Keď sa faraón Achnaton pokúsil Amunov kult zrušiť, vyvolal náboženský prevrat. Po jeho smrti sa Amun vrátil v plnej sile – chrámy boli znovu otvorené a mladý faraón Tutanchaton zmenil svoje meno na Tutanchamon, čím symbolicky priznal Amunovi prvenstvo. Najmocnejším svedectvom jeho slávy je dodnes chrámový komplex v Karnaku pri dnešnom Luxore – jedna z najväčších náboženských stavieb, aké kedy ľudstvo postavilo. Hypostylová sieň so 134 obrovskými stĺpmi patrí medzi najveľkolepejšie architektonické diela staroveku. Viac o Amunovi a jeho kulte uvádza aj Britannica.
Meno Amun na Slovensku
Na Slovensku meno Amun nepatrí medzi tradičné krstné mená a v matrikách sa s ním stretneme len výnimočne. V slovenskom kalendári svoj deň nemá a nie je súčasťou kresťanskej menoslovnej tradície. Napriek tomu sa v posledných rokoch objavujú prípady rodičov, ktorí si vyberajú menej obvyklé mená inšpirované starovekými civilizáciami – a Amun medzi ne patrí.
Jeho zvuk je v slovenčine príjemný a zrozumiteľný, jednoduchý na vyslovovanie aj na skloňovanie. V genitíve „Amuna”, v datíve „Amunovi”, v lokáli „o Amunovi”. Pre slovenského čitateľa pôsobí exoticky, no nie cudzo – pripomína mu zároveň hlboko známe slovo „amen”, ktoré pozná z modlitieb či z bežnej reči vo význame potvrdenia.
V susednom Česku je situácia podobná – meno je veľmi zriedkavé, no zaznamenané. V krajinách s arabským vplyvom, najmä v Egypte a okolitých štátoch, je meno Amun či Amon stále živé a používané ako súčasť kultúrnej kontinuity siahajúcej do faraónskej éry.
Slávne osobnosti s menom Amun
Keďže meno Amun nesú najmä bohovia, faraóni a postavy z mytológie, väčšina slávnych nositeľov pochádza zo staroveku.
- Amenhotep III. – faraón 18. dynastie, ktorého meno znamená „Amun je spokojný”. Vládol v období najväčšieho rozkvetu Novej ríše. Podrobnosti uvádza Wikipedia.
- Achnaton (Amenhotep IV.) – syn predchádzajúceho, ktorý sa pokúsil Amunov kult zrušiť, no v dejinách zostal navždy spätý s jeho menom. Pozri Wikipedia.
- Tutanchamon – „Živý obraz Amuna”, najslávnejší egyptský faraón vďaka objavu nedotknutej hrobky v roku 1922. Pozri Wikipedia.
- Amenemhat I. – zakladateľ 12. dynastie Strednej ríše, jeho meno znamená „Amun je v čele”. Pozri Wikipedia.
- Amenhotep, syn Hapuov – významný egyptský úradník a architekt za Amenhotepa III., neskôr zbožštený. Pozri Wikipedia.
- Amon Tobin – brazílsky hudobník elektronickej scény, ktorého umelecké meno má pôvod práve v egyptskom bohu. Pozri Wikipedia.
Povaha a osobnostné črty
Meno Amun nesie energiu skrytej sily a vnútornej hĺbky. Asociuje sa s ľuďmi, ktorí pôsobia pokojne, no v sebe nesú veľkú vnútornú autoritu. Keďže jeho mytologická podstata je „skrytý”, býva spájané s povahami, ktoré sa neukazujú navonok, ale ktorých vplyv je o to silnejší.
Nositelia mena, alebo postavy s týmto menom, sú často vnímané ako rozvážni, premýšľaví, schopní viesť ostatných bez potreby kričať. Symbolika kráľa bohov dodáva menu zároveň aj nádych zodpovednosti, dôstojnosti a tichého majestátu.
Amun v literatúre, umení a kultúre
V modernej kultúre žije Amun najmä ako symbol starovekého Egypta. Rick Riordan ho vsadil do svojej série Kane Chronicles, kde vystupuje ako mytologická postava prepojená s modernými hrdinami. Anne Rice ho použila vo svojich vampírskych románoch, kde Amun figuruje ako prastará bytosť.
V dokumentárnom svete je nemožné hovoriť o Karnaku, Luxore či dolinách kráľov bez toho, aby Amun nezaznel. Egyptská kultúra patrí k najpopulárnejším obdobiam v populárnej kultúre a Amun je v jej strede.
A napokon – každý raz keď v kostole, synagóge či mešite zaznie slovo „amen”, ozve sa ozvena tohto starovekého mena. Hoci jazykoveda nie je jednoznačná, samotná predstava, že modlitba končí ozvenou egyptského kráľa bohov, má v sebe niečo poeticky pravdivé.
Záver
Amun je meno, ktoré v sebe ukrýva celý vesmír – od počiatočného chaosu pred stvorením sveta cez najvyššieho vládcu Théb až po každodenné „amen” v ústach veriacich naprieč kontinentmi. V slovenskom mennom kalendári Amun svoje miesto nenašiel, no pre rodičov, ktorí hľadajú meno s hĺbkou, históriou a celosvetovým presahom, zostáva nezvyčajnou, no neobyčajne silnou voľbou.