Bacchus bol jedným z najznámejších a najfarbistejších bohov antického Ríma — patrón vína, plodnosti, divadelného umenia i náboženskej extázy. Jeho kult sprevádzali povestné bakchanálie, slávnosti, ktoré rímsky senát dokonca v roku 186 pred n. l. musel zákonom obmedziť. Aj dnes meno Bacchus zostáva symbolom radosti zo života, umeleckej inšpirácie a uvoľnenej oslavy.
| Pohlavie | Mužské |
|---|---|
| Pôvod | Latinské, Rímske, Grécke |
| Meniny | Nie je v slovenskom mennom kalendári |
| Obľúbenosť na Slovensku | Na Slovensku sa nepoužíva |
| Medzinárodné | Áno |
| Počet slabík | 2 |
Pôvod mena Bacchus
Meno Bacchus je latinská podoba gréckeho Bakchos (Βάκχος), jedného z viacerých mien gréckeho boha Dionýza. Etymológovia sa zhodujú, že koreň mena súvisí s výkrikmi a spevmi, ktoré sprevádzali jeho slávnosti — pravdepodobne od slovesa spojeného s hlasným volaním alebo extatickým spevom. Niektoré výklady odvodzujú meno z trácko-frýgijského jazyka, čo zodpovedá teórii, že kult Dionýza prišiel do Grécka zo severu cez Tráciu.
V iných jazykoch sa s menom stretneme v podobách talianskeho Bacco, francúzskeho Bacchus, španielskeho Baco alebo nemeckého Bacchus. V dnešnej slovenčine sa s ním stretneme predovšetkým v učených textoch a v slovných spojeniach ako „bakchanálie” či „bakchický”.
História a rozšírenie mena
Bacchus bol synom najvyššieho boha Jupitera a smrteľníčky Semele. Po Semelinej tragickej smrti si Jupiter doniesol nenarodeného syna do svojho stehna, kde plod dorástol — odtiaľ legenda, že Bacchus sa narodil dvakrát. Ako dospelý prešiel celý svet, kým ľudí učil pestovať vinič a vyrábať víno. Jeho sprievod tvorili menády (zúrivé tanečnice), satyrovia a starý mudrc Silénus.
V Ríme bol Bacchus uctievaný predovšetkým prostredníctvom bakchanálií — tajných nočných obradov plných tanca, vína a mystickej extázy. Senát ich zakázal po roku 186 pred n. l. pre obavy zo spoločenskej deštabilizácie. Bacchus však zostal centrálnou postavou rímskeho náboženstva ako boh transformácie — vína na opojenie, smútku na radosť, smrti na nový život.
Meno Bacchus sa ako osobné meno v Európe prakticky nikdy neujalo — zostalo vyhradené mýtu a neskôr sa stalo pojmom pre určitý typ kultúrneho a umeleckého odkazu. Oveľa väčšiu stopu zanechalo v jazyku: slovo „bakchanálie” sa stalo bežnou súčasťou slovenčiny aj iných európskych jazykov a označuje divoké, neviazané oslavy. Zaujímavé je aj to, že slovo bakalár (z latinského baccalaureus) sa podľa jednej z teórií spája práve s Bacchusom a vavrínmi (bacca laurea — vavrínová bobuľa), ktoré symbolizovali víťazstvo a uznanie absolventa.
Podrobnejšie informácie o Bacchusovi nájdete na britannica.com, v slovenskom hesle o Dionýzovi na sk.wikipedia.org a v rozsiahlejšom českom článku na cs.wikipedia.org.
Meno Bacchus na Slovensku
Toto meno nie je zapísané v slovenskom mennom kalendári. Ako krstné meno sa na Slovensku v zásade nepoužíva — vníma sa skôr ako mytologický pojem, nie ako reálna možnosť pre dieťa. Aj v iných európskych krajinách patrí Bacchus medzi mimoriadne zriedkavé osobné mená; oveľa častejšie sa s ním stretneme ako s názvom vinárstiev, reštaurácií, hotelov či kultúrnych podujatí spätých s vínom — od Bordeaux cez Toskánsko až po Vinohradnícku oblasť Tokaj. Stretneme sa s ním tiež ako so známym značkovým menom francúzskych kulinárskych ocenení (Le Bacchus).
Slávne osobnosti s menom Bacchus
Bacchus ako osobné meno je v moderných dejinách extrémne vzácny — v praxi ho nenájdeme medzi reálnymi historickými ani súčasnými osobnosťami. Väčšina známych „Bacchusov” sú umelecké zobrazenia boha vína, nie nositelia tohto mena. Viac o týchto dielach nájdete v nasledujúcej sekcii.
Povaha a osobnostné črty
- Vrúcnosť, otvorenosť a chuť do života — schopnosť tešiť sa z malých vecí
- Spoločenskosť a prirodzená charizma — človek, ktorý oživí každú spoločnosť
- Tvorivosť a umelecké cítenie — záľuba v hudbe, divadle a literatúre
- Slobodomyseľnosť a odpor voči formalizmu
- Vášnivosť a intenzita prežívania — emocionálne zapojenie do všetkého, čo robí
- Veľkorysosť a štedrosť — radosť delená s ostatnými narastá
Bacchus v literatúre, umení a kultúre
Bacchus je jednou z najčastejšie zobrazovaných postáv v dejinách európskeho umenia. Najvýznamnejšie výtvarné diela inšpirované týmto bohom vína zahŕňajú:
- Caravaggio – Bacchus — slávny obraz z konca 16. storočia v Uffizi vo Florencii, ktorý zobrazil mladého boha s vencom z hroznového listia
- Peter Paul Rubens – Bacchus — barokový obraz tučného, zmyselného boha, dnes v ruskom Ermitáži
- Michelangelo Buonarroti – Bacchus — renesančná socha z roku 1497, dnes v múzeu Bargello vo Florencii
- Leonardo da Vinci – Bacchus — obraz pripisovaný Leonardovej dielni, dnes v Louvri
- Giambologna – Bacchus — manieristická socha vo Florencii
- Annibale Carracci – Bacchus a Ariadna — fresky v Palazzo Farnese v Ríme
- Diego Velázquez – Bakchov triumf (Los Borrachos) — obraz z roku 1629 v madridskom Prade, ktorý zobrazuje Bacchusa medzi obyčajnými španielskymi sedliakmi
V literatúre nachádzame Bacchusa v dielach Ovídia (Premeny) a Euripida (tragédia Bakchantky), ktoré sú dodnes uvádzané na európskych javiskách. Z modernej literatúry stojí za zmienku román Mary Renaultovej Maska Apollónova, ktorá pracuje s antickými motívmi (pozri databazeknih.cz). Bacchický motív sa objavuje aj v dielach Friedricha Nietzscheho (Zrodenie tragédie), kde filozof predstavil slávny protiklad „apollónskeho” a „dionýzovského” princípu.
V hudbe sa s Bacchusom stretneme v opere Jules Massenetových Bacchus (1909), v baletoch i v mnohých renesančných madrigaloch. Aj v gastronómii a vinárstve nesie meno boha mnoho podnikov a kultúrnych ocenení po celej Európe.
Záver
Meno Bacchus nie je zapísané v slovenskom mennom kalendári a v súčasnej Európe sa ako osobné meno prakticky nepoužíva. Napriek tomu jeho odkaz pretrváva — v jazyku, umení, literatúre i v kultúre stolovania — ako trvalá pripomienka, že ľudia oddávna hľadajú spoločenstvo, radosť a krásu.