Medea je meno, ktoré v sebe uchováva jeden z najtemnejších a najfascinujúcejších príbehov antiky. Grécke meno nesúce odkaz na premyslenosť a magickú silu — no zároveň na deštrukciu, ktorú dokáže spáchať zranená láska. Stáročia po Euripidovi nás Medein príbeh stále prenasleduje, lebo nám hovorí pravdu o tom, čo sa deje, keď sa brilantná myseľ stretne s bezohľadnou zradou.
| Pohlavie | Ženské |
|---|---|
| Pôvod | Grécke |
| Meniny | Nie je v slovenskom mennom kalendári |
| Obľúbenosť na Slovensku | Extrémne zriedkavé |
| Medzinárodné | Nie |
| Počet slabík | 3 |
Pôvod mena Medea
Meno pochádza z gréčtiny a súvisí s koreňom mēd-, spojeným so slovesami mēdomai (myslieť, vymýšľať, plánovať) a mēdea (múdrosti, rady, zámery). Pôvodný význam možno preložiť ako „tá, ktorá premýšľa” alebo „tá, ktorá zámeruje” — čo dokonale vystihuje charakter tejto postavy.
V latinčine zostalo meno v pôvodnom tvare Medea. Rovnaká podoba sa používa v angličtine, taliančine aj nemčine. Vo Francúzsku sa ujala forma Médée. Slovenčina nemá domácu adaptáciu — používa sa medzinárodný tvar Medea. Zaujímavosťou je, že Medea je zároveň názov alžírskej provincie a mesta v Argentíne.
Medea v mytológii
Medea bola čarodejnica z Kolchidy (dnešné Gruzínsko), dcéra kráľa Aeëta a vnučka boha slnka Hélia. Keď prišiel grécky hrdina Iason so svojimi Argonautmi pre zlaté rúno, Medea sa do neho zamilovala — a svojou mágiou mu pomohla splniť zdanlivo nesplniteľné úlohy a odcudziť poklad. Spolu utiekli do Grécka.
V Korinte však Iason Medeiu opustil, aby sa oženil s Glauké, dcérou korintského kráľa Kreóna. Medein hnev nemal hraníc: otrávila Glauké darom — šatami presiaknutými jedom — ktoré po oblečení zapálili nevestu zaživa. Zahynul aj kráľ Kreón, keď sa pokúsil dcéru zachrániť. A napokon Medea zabila vlastné deti, ktoré mala s Iasonom — aby ho pripravila o akúkoľvek budúcnosť.
Euripidova tragédia Medea z roku 431 pred n. l. je dodnes jedným z najčastejšie uvádzaných antických dramatických diel na svete.
Meno Medea na Slovensku
Toto meno nie je zapísané v slovenskom mennom kalendári. Na Slovensku ide o vzácnu raritu; rovnako je tomu v Česku. Meno Medea sa občas objavuje v Grécku, v Gruzínsku (kde je príbeh o Médei súčasťou kultúrnej identity), v Taliansku a Španielsku. V anglicky hovoriacich krajinách je meno skôr literárnou referenciou než bežnou voľbou rodičov.
Slávne osobnosti s menom Medea
Historické osobnosti
- Médée — opera francúzskeho skladateľa Marca-Antoina Charpentiera z roku 1693, jedna z prvých veľkých francúzskych opier a dodnes uvádzaná na európskych scénach.
- Medea — opera talianskeho skladateľa Luigiho Cherubiniho z roku 1797, považovaná za jeden z vrcholov operného umenia prelomu 18. a 19. storočia.
Zahraničné osobnosti
- Maria Callas (1923–1977) — grécko-americká operná speváčka, azda najslávnejšia interpretka opernej Medeie; jej životná rola sa stala neoddeliteľnou súčasťou jej legendy.
- Pier Paolo Pasolini (1922–1975) — taliansky režisér, ktorý v roku 1969 nakrútil film Medea práve s Mariou Callas v hlavnej úlohe; ide o jedno z najodvážnejších filmových spracovaní mýtu.
- Christa Wolf (1929–2011) — nemecká spisovateľka, autorka románu Medea: Stimmen (1996), v ktorom prevrátila tradičný príbeh a rehabilitovala Medeiu ako neprávom démonizovanú cudzinku.
Literárne a filmové postavy
- Medea vo filme Medea (1969) — Pasoliniho vizionárske dielo s Mariou Callas; film patrí medzi klenoty svetovej kinematografie.
- Medea v Euripidovej tragédii — pôvodná dramatická postava, ktorá od roku 431 pred n. l. nevyšla z repertoáru svetového divadla.
- Medea v rozhlasovej hre Maxa Frischa Medea — moderné spracovanie švajčiarskeho dramatika, kde je Medea obeťou xenofóbie, nie monštrum.
Povaha a osobnostné črty
Meno Medea nesie kultúrnu rezonanciu wyjadrovavajúcu zložitosť ľudskej povahy:
- Brilantnosť — výnimočná inteligencia a schopnosť riešiť problémy, ktoré ostatní považujú za neriešiteľné
- Vášnivosť — hlboká schopnosť milovať, no tiež cítiť každú krivdu naplno
- Odvaha — ochota riskovať všetko pre toho, komu dôveruje
- Nezávislosť — neuznáva konvencie, koná podľa vlastného úsudku
- Dôslednosť — to, čo Medea začne, vždy dokonča
Medea v literatúre, umení a kultúre
Euripidova Medea je základom — no storočia ju ďalej rozvíjali básnici, skladatelia a filmári. Rímsky básnik Ovídius jej venoval celú knihu v Heroídach a napísal tragédiu Medea (dnes stratenú).
V hudbe vynikajú dve opery: Charpentierova Médée (1693) a Cherubiniho Medea (1797). Obe dodnes patria do repertoáru prestížnych operných domov. V 20. storočí sa Medea stala ikonou feministickej reinterpretácie antiky — Christa Wolfová, Sarah Kane aj ďalšie autorky v nej videli symbol ženy, ktorú spoločnosť vytlačila za hranice.
Pasoliniho film z roku 1969 je výtvarným skvostom, ktorý spája antiku s archaickými rituálmi a premenil Medeiu z monštra na tragickú figúru vykoreňovania.
Záver
Medea nie je len meno mýtickej čarodejnice — je to otázka, ktorú si kladieme aj dnes: kde leží hranica medzi spravodlivou pomstou a zločinom? Jej príbeh nie je o zlobe, ale o zúfalstve — o tom, čo sa stane, keď niekto príde o všetko, čo miloval, a nemá kam ísť.
Preto Medea prežíva. Nie ako varovanie, ale ako zrkadlo — jedno z tých nepohodlných, do ktorých sa predsa len oplatí pozrieť.