Pôvod a história mena Veles

Veles je v slovanskej mytológii temným bratom svetla — boh podsvetia, dobytka, mágie, hudby a obchodu. Tvorí druhý pól nebeského poriadku, ktorému dominuje Perun. Pre Slovákov je Veles cestou späť k duchovnému svetu našich pohanských predkov, ktorí na karpatských úbočiach uctievali rovnakých bohov ako východní a južní Slovania.

Pôvod mena Veles

Etymológia mena Veles je predmetom dlhotrvajúcej diskusie. Najrozšírenejší výklad spája meno s praslovanským koreňom vel- s významom „mŕtvy, duša mŕtveho”, známym aj z litovského vėlė („duša zosnulého”) a starofrískeho walh. Z toho istého koreňa pochádza aj slovanské Volos — variantná forma toho istého boha, ktorá sa ujala najmä u východných Slovanov.

Iná etymologická línia spája meno so slovesom velěti („veliť, vládnuť”) alebo s indoeurópskym wel- („vidieť”), čo by súviselo s jeho úlohou veštca a strážcu tajomstiev. V jednotlivých slovanských jazykoch sa meno objavuje takmer bez zmeny: slovenské a české Veles, poľské Wieles, ruské Велес/Волос (Veles/Volos), bulharské a macedónske Велес/Veles. Mesto Veles v Severnom Macedónsku je pomenované práve po tomto bohovi.

Veles v mytológii

Veles je v slovanskej mytológii pánom podsvetia, dobytka, divej zveri, mágie, poézie, hudby a bohatstva. Jeho symbolom je had alebo drak, ktorý leží okolo koreňov svetového stromu, a býva zobrazovaný s hudobným nástrojom alebo rohmi. Na rozdiel od Peruna, ktorý vládne neba, Veles vládne mokrému a temnému svetu — močiarom, jaskyniam, podsvetiu.

Ústredný mýtus slovanskej kozmológie rozpráva o večnom boji Velesa s Perunom. Veles vystupuje z podsvetia, premieňa sa na hada a šplhá hore stromom sveta. Kradne Perunovi dobytok, manželku alebo deti. Perun ho prenasleduje s bleskami v rukách, Veles uniká premenou na rôzne tvary — strom, kameň, človeka, zviera. Nakoniec ho Perun nájde a porazí, čím sa obnoví nebeský poriadok a začne pršať. Pre Slovanov bol tento súboj vysvetlením striedania sucha a dažďa, leta a zimy, života a smrti.

Veles bol bohom prísah — kupci sa pri uzatváraní zmlúv prisahávali „na Volosa”, čo dokumentujú dohody Kyjevskej Rusi s Byzanciou v 9. a 10. storočí. Bol tiež patrónom šamanov, básnikov a hudobníkov — slovanský bard sa nazýval velesov vnuk, ako to spomína staroruská Slovo o pluku Igorovom. Viac na Britannica a cs.wikipedia.org.

Meno Veles na Slovensku

Toto meno nie je zapísané v slovenskom mennom kalendári. Ako krstné meno sa u nás takmer nevyskytuje, hoci v poslednom desaťročí — s rastúcim záujmom o slovanské novopohanstvo (rodnoverie) — pribudli prípady jeho použitia. Ako reálne mužské krstné meno funguje predovšetkým v Bulharsku, Severnom Macedónsku a Srbsku. Mesto Veles v Severnom Macedónsku zostáva najznámejším geografickým názvom spojeným s týmto bohom — bolo dôležitým strediskom slovanskej kultúry už za stredoveku.

Slávne osobnosti s menom Veles

Historické osobnosti

• Veles Mochnački — chorvátsky stredoveký bojovník, ktorého meno sa zachovalo v ranostredovekých prameňoch dalmátskeho prímoria.
• Sveti Vlaho (svätý Blasius) — patrón Dubrovníka, ktorého kult v južnej Európe spája pohanský Velesov motív s kresťanskou tradíciou; ide o jeden z najjasnejších príkladov, ako kresťanstvo inkorporovalo starých slovanských bohov.

Zahraničné osobnosti

• Veles Jovanovski — macedónsky publicista a kultúrny historik z mesta Veles.
• Veles Mironov — ruský folkloristický bádateľ, ktorý v 20. storočí dokumentoval pohanské pozostatky v severnom Rusku.
• Vlaho Bukovac (1855–1922) — chorvátsky maliar svetového mena, ktorého krstné meno Vlaho je priamou jazykovou pamätkou na Veles/Volos.

Slovenské a české osobnosti

• Veles Čapek — meno sa v českom prostredí objavuje ojedinele, predovšetkým v súvislosti s pohanským obrodením v 19. storočí.

Literárne a filmové postavy

• Veles v románoch Andrzeja Sapkowského zo série Zaklínač — v slovanskom svete Zaklínača je Veles jednou zo zmienok pohanského substrátu pred príchodom nordlinských ľudí.
• Veles v knihách Juraja Červenáka — najmä v sérii Bohatier, ktorá čerpá zo slovanskej mytológie.
• Veles v hre Thea: The Awakening — slovanská strategická hra, kde patrí k pantheónu hrateľných bohov.
• Veles v ruskom seriáli Slovanské mýty.

Povaha a osobnostné črty

S menom Veles sa spájajú tieto charakteristiky:

• Hĺbka — schopnosť pochopiť veci pod povrchom, vidieť skryté súvislosti
• Múdrosť — predovšetkým praktická a životná, nie akademická
• Tvorivosť — silné spojenie s hudbou, slovom a magickým myslením
• Prefíkanosť — schopnosť vyriešiť situáciu vtipne tam, kde silou nejde
• Tajomnosť — vnútorný svet, ku ktorému majú prístup len najbližší
• Vytrvalosť — tichá, neviditeľná sila, ktorá pomaly ale isto víťazí

Veles v literatúre, umení a kultúre

Najznámejšou (a najkontroverznejšou) literárnou pamiatkou nesúcou jeho meno je Velesova kniha — text zverejnený v 50. rokoch 20. storočia, ktorý mal byť pohanskou kronikou napísanou na bukových doštičkách. Väčšina serióznych slavistov ju však považuje za moderný falzifikát. Napriek tomu sa stala kultovou pre novodobé slovanské pohanské hnutia.

V hudbe nesie meno Velesa poľská black metalová kapela Veles a viaceré ďalšie folk- a pagan-metalové projekty zo strednej a východnej Európy.

Vo výtvarnom umení sa Veles objavuje v dielach Andreja Šiškina a ruského ilustrátora Vsevoloda Ivanova, ktorí systematicky vizualizujú slovanský panteón. Veles je tu obvykle zobrazený s rohatou hlavou, dlhými fúzmi a husľami — alebo ako had pod stromom.

Vo filme sa s menom Veles narábajú slovanské fantasy produkcie — poľský Wiedźmin (2001) podľa Sapkowského, kde sa slovanské pohanstvo objavuje v pozadí. V hernom svete je Veles súčasťou strategických hier ako Thea 2: The Shattering alebo Crusader Kings III, ktoré ponúkajú slovanské pohanské náboženstvo ako voliteľnú vieru.

Symbol Velesovho pečatu — štylizovaná hlava býka — sa rozšíril v subkultúre slovanského pohanstva ako šperk a tetovanie.

Záver

Veles je meno, ktoré nesie temnejšiu, ale rovnako podstatnú polovicu slovanského sveta. Bez neho by Perun nemal proti komu bojovať, bez podsvetia by nebolo nebo, bez tichej múdrosti by nebolo komu počúvať poéziu. Pre Slovákov je Veles pripomenutím, že duchovné dedičstvo našich predkov bolo zložité a viacrozmerné — nie naivné uctievanie síl prírody, ale ucelený svet ideí o rovnováhe medzi protikladmi.

V čase, keď sa Slováci vracajú k svojim koreňom — k folklóru, k jazyku, k starým piesňam — je Veles menom, ktoré tichú pripomína: hudba, ktorú spievame na svadbách a pohreboch, je stará tisíc rokov. A nebola len naša. Bola Velesova.