Pôvod a história mena Venus

Venus (slovensky často Venuša) bola pre Rimanov bohyňa lásky, krásy a plodnosti — a v určitom zmysle aj zakladajúca matka rímskeho národa. Podľa Vergíliovej Eneidy bol jej synom Aeneas, predok Romula a Rema. Jej meno dnes nesie druhá planéta od Slnka, jedno z najslávnejších mramorových diel v Louvri aj jedna zo sestier Williamsových, ktoré prepísali tenisové dejiny. Venus je meno, ktoré v jednej slabike obsiahne ideál ženskej krásy celej západnej civilizácie.

Pôvod mena Venus

Latinské meno Venus (genitív Veneris) pochádza zo staršieho latinského venus — slovo s významom „láska”, „túžba”, „príťažlivosť”, „pôvab”. Z toho istého koreňa vyrastá latinské venerari (uctievať) — z čoho slovenské venerácia a anglické veneration. Indoeurópsky koreň wen- označoval „túžiť”, „milovať” a má príbuzných v sanskrte (vanas — láska) aj v staroangličtine (wynn — radosť).

Venus mala v Ríme pôvodne podstatne širšiu úlohu než len bohyne lásky — bola spojená so záhradami, jarom a plodnosťou polí. Až neskôr, pod vplyvom gréckej Afrodity, prevzala jej erotický a kozmetický rozmer. Toto splynutie sa dovŕšilo až v helénistickom období.

Slovenská a česká podoba mena je Venuša, anglická Venus, talianska Venere, španielska Venus, francúzska Vénus. V tomto článku používame medzinárodnú formu Venus, ktorá sa stále viac používa aj ako krstné meno v anglicky hovoriacich krajinách.

Venus v mytológii

Venus bola v rímskej tradícii dcérou Jupitera a Diony (v inej verzii sa narodila z morskej peny, podobne ako Afrodita). Bola vydatá za chromého boha Vulcana, ale jej najznámejším milencom bol Mars — boh vojny. Z ich spojenia podľa rôznych mýtov vznikli Cupido (Amor), Anteros a niekoľko ďalších božstiev lásky.

Najdôležitejšiu rolu v rímskej mytológii zohrala Venus ako matka Aenea — trójskeho hrdinu, ktorého splodila so smrteľníkom Anchísom. Aeneas po páde Tróje doviedol svojich krajanov do Itálie, kde sa jeho potomkovia stali zakladateľmi Ríma. Cez tento mýtus — opísaný Vergíliom v Eneide (29–19 pred n. l.) — sa rímska aristokracia, najmä rod Júliov (vrátane Júlia Cézara a Augusta), pokladala za priamych potomkov bohyne Venus.

Cézar dal v Ríme postaviť chrám Venus Genetrix („Venuša Matka”) na svojom Foru Iuliu v roku 46 pred n. l. — bol to politický akt zdôrazňujúci božský pôvod jeho rodu. Pre Rimanov teda Venus nebola len bohyňa romantiky, ale aj zakladateľská matka národa a politické rodokmeňové eso.

Meno Venus na Slovensku

Toto meno nie je zapísané v slovenskom mennom kalendári. Na Slovensku sa Venus (ani Venuša) prakticky nepoužíva ako krstné meno — ide skôr o kultúrnu referenciu než o reálnu voľbu pre dieťa. Vo svete patrí meno k najvzácnejším — najznámejšou nositeľkou je americká tenistka Venus Williams. V niektorých latinskoamerických krajinách a v anglosaskom svete sa občas objavuje, no nikdy nedosiahlo masovú popularitu.

Slávne osobnosti s menom Venus

Historické osobnosti

• Venus de Milo (Afrodita z Mélu) — mramorová socha z okolo 150–125 pred n. l., pripisovaná sochárovi Alexandrosovi z Antiochie; v roku 1820 ju na gréckom ostrove Mélos objavil roľník Yorgos Kentrotas. Dnes je trvalou súčasťou expozície Louvru v Paríži a patrí k najfotografovanejším umeleckým dielam sveta. Socha symbolizuje krásu, ktorú nezničí ani strata oboch rúk.
• Venus Verticordia — kultové stelesnenie Venuše v Ríme, ktorému Rimania zasvätili chrám v roku 114 pred n. l. po zázračnom znamení; epiteton Verticordia znamená „tá, ktorá obracia srdce” — patrónka manželskej vernosti.

Zahraničné osobnosti

• Venus Williams (nar. 1980) — americká tenistka, sedemnásobná víťazka grandslamových turnajov v dvojhre (z toho päťkrát Wimbledon), štvornásobná olympijská víťazka. Spolu so sestrou Serenou Williams patrí medzi najúspešnejšie tenisové dvojice v histórii. Jej meno jej zvolil otec Richard Williams ešte pred narodením — odkaz na bohyňu krásy a sily.
• Venus Xtravaganza (1965–1988) — americká transgender účinkujúca z dokumentu Paris is Burning (1990), ktorý zachytáva newyorskú ballroomovú scénu 80. rokov; ikonická postava queer kultúry.

Literárne a filmové postavy

• Venus v animovanom filme Disneyho Herkules (1997) — postava bohyne lásky v olympskom panteóne.
• Venus v skladbe Venus in Furs od skupiny The Velvet Underground — pieseň z roku 1967 inšpirovaná rovnomennou knihou Leopolda von Sacher-Masocha (od ktorého pochádza pojem masochizmus); meno bohyne lásky tu nesie temný, gotický odtieň.
• Venus McFlytrap — postava z bábikovskej a animovanej série Monster High, dcéra rastlinného monštra; obľúbená u súčasnej detskej generácie.

Povaha a osobnostné črty

Meno Venus nesie odkaz lásky, krásy a šarmu:

• Príťažlivosť — Venus je bohyňou príťažlivosti v najširšom zmysle; nie len fyzickej, ale aj emocionálnej
• Vrelosť — Venus stojí za teplom, ktoré spája ľudí
• Estetické cítenie — silný zmysel pre krásu, harmóniu, kompozíciu
• Romantická povaha — sklony k vášnivým, hlbokým citom
• Materstvo a starostlivosť — Venus bola matkou Aenea, predka Rimanov
• Sebavedomie — meno bohyne lásky predpokladá zdravý vzťah k vlastnej hodnote

Venus v literatúre, umení a kultúre

Venus je nepochybne najčastejšie zobrazovaná bohyňa v dejinách európskeho umenia. Zrodenie Venuše (okolo 1484–1486) od Sandra Botticelliho vo florentskej Galérii Uffizi je jedným z najreprodukovateľnejších obrazov histórie — Venus stojaca na mušli, ktorá ju prináša na breh Cypru, sa stala vizuálnou skratkou pre samotný pojem krásy.

Tizianova Venus z Urbina (1538), tiež v Uffizi, posunula vnímanie ženskej krásy do erotickejšieho registra a inšpirovala Édouarda Maneta k jeho škandalóznej Olympii (1863). Velázquezova Venus pred zrkadlom (okolo 1647–1651) v National Gallery v Londýne je jediným zachovaným aktom španielskeho majstra.

V hudbe sú dve piesne pod menom Venus svetovo známe: pôvodná verzia od holandskej kapely Shocking Blue (1969) sa stala globálnym hitom číslo 1; cover od britského tria Bananarama (1986) zopakoval rovnaký úspech o sedemnásť rokov neskôr. Skladba je dodnes súčasťou repertoáru rádií aj filmových soundtrackov.

Druhá planéta od Slnka — Venuša — nesie meno bohyne preto, že je najjasnejším objektom na nočnej oblohe po Mesiaci. Antickí pozorovatelia ju spájali s krásou samotnou. NASA a Európska kozmická agentúra ku nej v posledných desaťročiach vyslali rad sond — Venera, Magellan, Venus Express — ktoré zmapovali jej rozžeravený povrch s teplotou 460 °C.

Záver

Venus je meno, ktoré v jednom slove obsiahne dve a pol tisícročia západnej kultúrnej tradície. Od chrámu Venus Genetrix v Rímskom fóre cez Botticelliho Mušľu, Louvre, popovú hudbu a tenisové korty — meno bohyne nikdy nevypadne z hry. Stále reprezentuje to, čo bolo pre Rimanov najatraktívnejšou silou vo vesmíre.

Aj keď v slovenskom mennom kalendári Venus nenájdeme, žije všade okolo nás — v poézii, na obrazoch v galériách, v texte populárnej piesne, ktorá hrá v rádiu, a v jasnej hviezde pred svitaním. Bohyňa lásky našla spôsob, ako zostať v ľudskej kultúre večne prítomná.